Obrazy v kostole

Te Deum laudamus…

Je pozoruhodné, že v Liptove bolo v minulosti až trinásť obcí, ktoré svojimi názvami svedčili o viere našich otcov. V žiadnom inom regióne na Slovensku ich toľko nebolo. Smerom od Ružomberka k nim patril Liptovský Svätý Michal, Martinček, Alžbeta, Mara, Anna, Svätý Kríž, Pavol, Mikuláš, Štefan, Ján, Ondrej, Peter a Svätý Duch. Ich počet sa časom zmenšoval. V dôsledku vojen zanikli obce Svätý Štefan a Svätý Duch. Svätá Alžbeta sa stala súčasťou Kľačian a obec Svätý Pavol premenovali na Pavlovu Ves. Ostatným, s výnimkou obce Svätý Kríž vymazali za socializmu z názvu slovo svätý.

Aby sme na našu históriu nezabudli, skrsla v polovici 70. rokov minulého storočia v hlave vtedajšieho farára, vdp. Jána Kováča, myšlienka zachovať pôvodné názvy týchto obcí vo východnianskom kostole sv. Štefana prvomučeníka, ktorý v roku 1968 vyhlásili za kultúrnu pamiatku. Po prehliadke klenby kostolnej lode, akútne vyžadujúcej obnovu a následnom súhlase Krajského pamiatkového úradu zakryť ju dreveným kazetovým stropom, začala táto myšlienka dozrievať do podoby ako ju poznáme dnes.

Pre malú východniansku farnosť nebolo jednoduché takúto nákladnú rekonštrukciu uskutočniť. Po niekoľkých rokoch sa napokon podarilo zaobstarať materiál i majstrov ochotných nezištne pomôcť pri zhotovení stropu. Profesor teológie vdp. Ladislav Hanus a akademický maliar profesor Fero Kráľ, obaja rodáci z Lipt. Mikuláša sa nezištne postarali o ostatné. Ladislav Hanus odbornými radami a Fero Kráľ niekoľkoročnou prácou pri vytvorení nevšedného diela pozostávajúceho z trinástich obrazov podobizní svätých a dvanástich ilustračných olejomalieb, ktoré v roku 1986 umiestnili do kaziet na strope kostola. Všetky sú namaľované svojráznym, ikonografickým štýlom.

V októbri 1997 pribudlo v kostole ďalších päť obrazov vo forme rovnoramenného kríža na priečelí presbytéria a v máji 1999 štrnásť obrazov zo zastavení krížovej cesty po bokoch lode kostola. Vpravo od víťazného oblúka zavesili obraz Božského srdca. V auguste 1999 toto veľké dielo, pozostávajúce zo štyridsiatich piatich olejomalieb posvätil spišský biskup Msgr. František Tondra.

Úsilie Fera Kráľa premeniť pôvodne jeden z najchudobnejších kostolíkov na Slovensku na dôstojnú svätyňu tým neskončilo. V roku 2002 ho spolu s ďalším významným slovenským umelcom Petrom Krivdom zakončil návrhom a osadením štyroch vitráži do okien kostola sv. Štefana prvomučeníka.

Diela Fera Kráľa zdobia veľký počet galérií na Slovensku i v zahraničí (Leningrad, Budapešť, Varšava, Florencia, Rím, Mníchov, Praha a inde). Sakrálne dielo sústredené v kostole sv. Štefana vo Východnej, ktoré, ako sám povedal, vytvoril k velebe Pána, sa dá smelo označiť ako „Galéria Fera Kráľa“. Podľa jeho slov, v súvislosti s oslavou Pána v podobe obrazov v interiéri kostola sa stotožnil s myšlienkou, podľa ktorej “jedinú a skutočne účinnú apológiu kresťanstva prezentujú len svätci, ktorých Cirkev splodila, a umenie, ktoré vyrástlo z jej lona, pretože nimi sa Pán stáva viac vierohodným, než presvedčivosťou chytráckych argumentov”. Je presvedčený, že “ak má Cirkev naďalej svet obracať a robiť ho ľudskejším, nemôže sa vo svojej liturgii zrieknuť krásy, ktorá je nerozlučne spojená s láskou a nádherou vzkriesenia”. Tvrdí, že “len kresťania môžu zo svojej Cirkvi vytvoriť zdroj krásna, teda pravdy, bez ktorej sa svet stáva prvým kruhom pekla”.

(Upravené podľa knižky Koreň Milan: Východná. Kostol sv. Štefana prvomučeníka a ľudia okolo neho. Poprad 1999, Marmota Press. 80 s.)

Reprodukcie jednotlivých obrazov nájdete TU..